Lotyšská rozprávka

Vlk a baran

Bol raz jeden baranček, ktorý sa zatúlal v hustom lese a zablúdil. Pobieha, neborák, sem a ta, vyľakane bľačí, keď tu odrazu stretne vlka. Vlkovi sa od radosti rozžiarili oči, už otvára papuľu, že barančeka prehltne, ale ten začne prosiť:

  • Vĺčik sivý kožuštek, nejdz ma ešte. Som maličký a slabý. Nože počkaj, kým vyrastiem, potom si na mne pochutíš.
  • Dobre, – vraví vlk. – Máš pravdu. Teraz ťa pustím na slobodu, aby si ešte podrástol a zmocnel. Potom ťa zjem. Ale nezabudni na svoj sľub!
  • Nezabudnem, – zvolal baranček a zmizol v hustom lese. Prešli týždne, prešli mesiace a z barančeka vyrástol veľký, mocný baran. Tu jedného dňa baran opäť stretol vlka.
  • Heéj, baran, – volá vlk, – nezabudol si na svoj sľub?
  • Nezabudol, – vraví baran, – ale čo zo mňa budeš mať, keď ma roztrháš? Som priveľký. Len si na mne zuby dolámeš. Vieš ty čo? Za lesom je vŕšok. Ja vyjdem na vŕšok a ty stoj dolu s otvorenou papuľou. Z vŕška sa spustím dolu a vletím ti cez papuľu rovno do brucha, Pre oboch to bude ľahšie.

Vlkovi sa baranova rada zapáčila a obaja sa pobrali k vŕšku. Keď bol baran na vŕšku, zvolal na vlka:

  • Vĺčik, nože roztvor papuľu, nech ti do nej vbehnem!

Vlk rozďavil papuľu, ako len vládal. Baran sa z vŕška rozbehol, bodol vlka ostrými rohami do brucha, vlk sa zvalil polomŕtvy na zem a baran ako víchor uháňal preč.

Keď sa omráčený vlk napokon prebral, otriasol sa a šomre si popod nos:

  • Ten baran mi chutil, iba bol trocha veľký.

pridané: 5. november 2004, zdroj: http://rozpravky.wz.cz/…ky/index.php?…