Vietor a Slnko

Škriepili sa raz vietor a slnko. „Som silnejší ako ty,“ tvrdil vietor.

„Nie, to nie si,“ odvetilo slnko.

Zrazu zazreli pútnika, ktorý kráčal svetom zahalený do plášťa. Slnko a vietor sa dohodli, že ten z nich, ktorý dokáže pútnikovi vyzliecť plášť, zvíťazí v ich spore.

Prvý bol na rade vietor. Celou silou zafúkal a strhol pútnikovi plášť z ramien. Ale čím silnejšie fúkal, tým pevnejšie si pútnik priťahoval plášť k telu. Tak to pokračovalo, až kým neprišlo na rad slnko.

Slnko sa teplo usmialo. Pútnik pocítil silu slnečných lúčov a čoskoro si rozopol plášť. Slnko hrialo stále viac a viac a pútnik už plášť nepotreboval. Zobliekol si ho a odložil do brašne.

A slnko bolo silnejšie ako vietor.

Poučenie:

HRUBÁ SILA NIKDY NEDOSIAHNE TO, ČO DOKÁŽE MILÝ ÚSMEV.


pridané: 5. september 2004, zdroj: http://rozpravky.wz.cz/…ky/index.php?…