Grimmovci, bratia

Tri pierka

Bol raz jeden kráľ, ktorý mal troch synov. Dvaja boli bystrí, ale tretí bol taký prostoduchý, že ho všetci volali Hlupáčik. Kráľ zostarol a cítil, že dlho nebude medzi živými. Nemohol sa však rozhodnúť, ktorému zo svojich synov zverí žezlo a kráľovskú korunu. Doviedol svojich synov pred zámockú bránu a takto im riekol:

„Ten, ktorý z vás mi prinesie najjemnejšie utkaný koberec, sa po mojej smrti stane kráľom. Vyhodím do vzduchu tri pierka a vy pôjdete tou cestou, ktorú vám ukáže pierko.“

Prvé pierko letelo na východ, druhé na západ, ale tretie pierko spadlo späť na zem. Obaja starší bratia sa Hlupáčikovi posmievali, že musí zostať na mieste, kam dopadlo pierko. Potom sa vydali na cestu, každý svojou stranou.

Hlupáčik si smutne sadol na zem k svojmu pierku. Zrazu zbadal vedľa seba poklop. Nadvihol ho a zazrel schodište, ktoré mizlo pod zemou. Zostúpil po schodoch a uvidel dvere. Zaklopal na ne a znútra počul hlas:

„Slečna rosnička, Zelená žabka, Žabie dievčatko, Bystronôžka, vstávaj! Choď sa pozrieť, kto nám to klope na dvere!“

Dvere sa otvorili a Hlupáčik uvidel veľkú tučnú žabu obklopenú malými poskakujúcimi žabkami. Veľká žaba sa spýtala:

„Čo si želáš?“

„Chcel by som ten najjemnejšie utkaný koberec.“

Tučná žaba zavolala žabie mláďa:

„Slečna rosnička, Zelená žabka, Žabie dievčatko, Bystronôžka, vstávaj! Prines mi tú veľkú skrinku.“

Otvorila skrinku a vybrala z nej koberec tak prekrásne a jemne utkaný, že hore na zemi nič podobné nemohlo existovať. Hlupáčik žabe poďakoval a vrátil sa domov aj s kobercom.

Obaja bratia sa príliš neunavovali hľadaním, lebo si boli úplne istí, že Hlupáčik nič neprinesie. Od prvej pastierky, ktorú stretli, kúpili hrubú huňu, čo mala na sebe. Kráľ bol veľmi prekvapený, keď uvidel koberec, ktorý priniesol Hlupáčik.

„Musím byť spravodlivý, kráľovstvo dostane najmladší syn.“

Starší bratia protestovali.

„To vôbec nieje možné. Hlupáčik nemá dosť rozumu na to, aby mohol byť kráľom. Daj nám ešte jednu skúšku.“

Toľko naliehali, až kráľ nakoniec súhlasil.

„Ten z vás, ktorý mi donesie najkrajší prsteň, bude kráľom.“

Pred bránou zámku vyhodil do vzduchu tri pierka, ktoré leteli tým istým smerom ako predtým. Hlupáčik šiel k tučnej žabe.

„Chcel by som ten najkrajší prsteň na svete.“

Žaba vytiahla zo skrinky zlatý prsteň posiaty ligotavými diamantmi. Hore na zemi taký určite neexistoval.

Starší bratia sa uspokojili s tým, že vytiahli starý hrdzavý klinec z kolesa starého kočiara. Keď kráľ uvidel Hlupáčikov jagavý prsteň, znova vyhlásil, že kráľovstvo dostane najmladší syn. Starší bratia však znova protestovali a tak kráľ súhlasil s tým, že im dá tretiu, poslednú skúšku.

„Ten, kto si privedie najkrajšiu ženu, sa stane kráľom.“

Fúkol do pierok a tie sa rozleteli tým istým smerom ako predtým.

Hlupáčik šiel rovno k tučnej žabe.

„Chcel by som tú najkrajšiu nevestu na svete.“

„A ako si to predstavuješ! Najkrajšiu ženu! Vari ju mám schovanú v truhlici? Ale počkaj…“

Dala mu vydlabanú mrkvu, do ktorej bolo zapriahnutých šesť myšiek.

„Co mám s tým robiť?“ pýtal sa prekvapený Hlupáčik.

„Postačí, keď do nej posadíš jednu malú žabku.“

Hlupáčik zodvihol zo zeme jednu žabku a posadil ju do mrkvy. Len čo to urobil, žabka sa premenila na krásnu dievčinu a z mrkvy bol kočiar, do ktorého bolo zapriahnutých šesť koní.

Starší bratia si priviedli prvé sedliačky, ktoré stretli cestou. Ale ani tentoraz nechceli dať súhlas, aby sa Hlupáčik stal kráľom.

„Nech rozhodne skúška medzi ženami, nech preskočia luster. Uvidíme, ktorá je najšikovnejšia.“

Luster bol zavesený vysoko pri strope. Bol to veľký železný kruh.

Statné sedliačky síce luster preskočili, ale padli na zem tak nešťastne, že si doudierali ruky aj nohy. Hlupáčikova krásna dievčina však skočila tak pôvabne a ľahučko, že nebolo pochýb o tom, kto vyhral. Hlupáčik dostal kráľovskú korunu a dlho a múdro kraľoval.


pridané: 7. máj 2005, zdroj: http://rozpravky.wz.cz/…ky/index.php?…