Doskočilová, Hana

Päť želaní

Na jar Janko s ockom dali na komín starú pneumatiku, aby si v nej bociany urobili hniezdo. Bociany prileteli a mali veľkú radosť. „Za to ti splním tri želania,“ povedal bocian Jankovi.

„Alebo štyri?“ spýtal sa Janko.

„Alebo štyri.“ povedal bocian.

„Alebo päť?“ skúsil to Janko ešte raz.

„Alebo päť. No to by už stačilo.“

Prvé Jankovo želanie bolo pozrieť sa tam kde, je na celom svete najteplejšie. Bocian s ním odletel na rovník do Afriky. Tam bolo krásne! Toľko kvetov, motýľov a zvierat! Ale Janko bol za krátko upečený ako hrianka.

Radšej si rýchlo vymyslel druhé želanie: Pozrieť sa tam, kde je na celom svete najväčšia zima. Bocian s Jankom leteli k severnému pólu. Tam videli veci! Lenže Janko by bol o chvíľu zmrznutý na cencúľ.

Tretie želanie mu prišlo veľmi vhod. Chcel sa pozrieť tam, kde je to na celom svete najvyššie. Bocian odniesol Janka na vysokú horu, a keď zobákom prepichol mračno, Janko uvidel prekrásne veci.

Až sa mu zakrútila hlava a hneď vyslovil štvrté želanie: Byť najhlbšie ako sa len dá. Bocian sa s Jankom potopil na dno oceánu a bola to nádhera. Ale o chvíľu Jankovi v tom podmorskom tichu začalo byť predsa len smutno.

A tak je rád, že má ešte piate želanie: Byť zase u mamy.


pridané: 3. september 2004, zdroj: http://rozpravky.wz.cz/…ky/index.php?…