Slovenská rozprávka

O fazulôčke

Bola raz jedna stará babka, a tá bývala sama v domčeku. Pribrala sa ráno, že si ide niečo navariť. Nabrala v humne trocha slamy a šla späť do kuchyne. Jedna slamka jej pritom spadla na zem. Keď sa jej ohník rozhorel, nasypala naň dreveného uhlia a jeden uhlík sa zakotúľal na zem k slamke. Ale babka o to nič nedbala, hádam ich nevidela, len veľkými kapcami po nich stúpala. Naostatok nabrala fazule, nasypala do hrnca a pritom jej i jedna fazufôčka spadla na zem a zakotúľala sa k tým dvom. Nazlostený uhlík prvý zahundral:

  • Ale to už vari len nestrpíme, že si nás babka ani nevšimne. Poberme sa my a poďme svetom!

Slamka a fazuľka pristali. Uhlík a slamka sa chytili za ruky a fazufôčka sama smutná cupkala za nimi.

Ako tak idú, natrafili na potok, a cez ten im veru ťažko bolo prejsť. Uhlík poradil slamke:

  • Pretiahni sa ty cezeň, ja potom prejdem po tebe!

Veselý uhlík sa takto dostal až naprostred potoka. Tu sa mu zrazu slamka zlomila a uhlík cup do vody! Fazufôčka neborká sa dosiaľ iba smutná prizerala. Keď videla, ako sa uhlík kúpe a prská, tak sa rozchichotala, že jej zrazu bok pukol. Keby sa tam nebol práve naďabil krajčír, bola by naša fazufôčka skazu vzala.

Ale prizrite sa dnes na fazufôčky! Každá jedna má švík hore bokom, čo jej ho vtedy krajčír zašil.


pridané: 6. január 2005, zdroj: http://rozpravky.wz.cz/…ky/index.php?…