Slovenská rozprávka

Koza odratá a jež

Bola koza rohatá,
do pol boka odratá;
utekala horami
a kryla sa dierami.

Skryla sa milá koza i do líščej diery.

Príde líška domov a chce vojsť do diery. Tu zbadá cudzieho zvera v brlohu. Zver sa dvíha, dupoce nohami a volá:

Ja som koza rohatá,
do pol boka odratá,
cupi-lupi nohami,
prekolem ťa rohami.

Zľakla sa líška, utekala, nariekala po horách. Stretne ju vĺčko.

„Čo plačeš, líštička-sestrička?“

„Ach, vĺček-braček, akože by som neplakala? V mojej diere divné zviera!“

„Poď, vyženiem ho!“

Šli ku diere a vĺčko zavolal:

Kto si, zvere,
v líščej diere?

A koza zadupoce:

Ja som koza rohatá,
do pol boka odratá,
cupi-lupi nohami,
prekolem ťa rohami.

Zľakol sa aj vĺčko. Utekali a nariekali po horách už dvaja.

Stretne ich medveď:

„Čo plačeš, líštička-sestrička?“

„Ach, medvedík milý, akože by som neplakala? V mojej diere divné zviera!“

„Poď, vyženiem ho!“

„Ach, ja som ho hnala – nevyhnala. Vĺčik ho hnal – nevyhnal. Ani ty ho, medveď, nevyženieš!“

„No, už len poď! Azda ho vyženiem.“

Išli všetci ku diere a medveď zavolal:

Kto si, zvere,
v líščej diere?

A koza zadupoce:

Ja som koza rohatá,
do pol boka odratá,
cupi-lupi nohami,
prekolem ťa rohami.

Zľakol sa aj medveď. Utekali a nariekali po horách už traja.

Stretne ich jež:

„Čo plačeš, líštička-sestrička?“

„Ach, akože by som neplakala? V mojej diere divné zviera!“

„Poď, vyženiem ho!“

„Ach, ty ježa, malé bieža! Veď už ja som hnala – nevyhnala, vĺčko hnal – nevyhnal, medveď hnal – nevyhnal, nuž kdeže by si ty vyhnalo?“ povie líška. A vlk dodal:

„Už sme tam boli my králi, páni, a nič sme nevykonali!“

A jež len:

„Hoc ste králi, páni, a ja ježa, malé bieža, predbehnem vás!“

A bežalo, bežalo, lebo sa skrčilo do gule a tak sa kotúľalo horou. A tí za ním. Príde jež ku diere a zavolá:

Kto si, zvere,
v líščej diere?

A koza zadupoce:

Ja som koza rohatá,
do pol boka odratá,
cupi-lupi nohami,
prekolem ťa rohami.

Jež zavolá:

A ja som jež,
prekolem ťa tiež!

I zagúľa sa do diery. Začne sa hádzať, metať a pichať kozu do odratého boka. Koza zbliakla od bolesti a vyskočila z diery. Dobehli i tamtí, ale kde už koza bola! Dostala takú príučku, že sa jej hora navždy odnechcela.

Od tých čias býva líštička spokojne vo svojej diere. Vlk a medveď odišli sliediť po hore. Jež mal neďaleko dieru. Tam sa uložil na mäkké lístie a hrýzol plánočky, čo si bol podjeseň nazbieral.


pridané: 4. jún 2004, zdroj: http://rozpravky.wz.cz/…ky/index.php?…