Slovenská rozprávka

Janove príhody

Jednému pánovi bola dlhá chvíľa, nuž sľúbil holbu dukátov tomu, kto by tak cigánil, až mu povie, že je to lož. Poschodilo sa k nemu veľa ľudstva, a čo kto ako cigánil, každému povedal:

  • To môže byť pravda.

Naostatok, keď si nikto peniaze nevyslúžil, kázal svojmu sluhovi Janovi zaniesť dúkáty na tanieroch nakopené do izby. Ale Jano sa osmelil a prosil ho, či aj on môže voľačo porozprávať.

  • Synak môj, len vrav, čo vieš, – pristal pán.

A Jano začal:

  • Bol som raz v nebi a bolo mi tam veľmi dobre.

Pán mu na to:

  • Ej, veď ti ja to verím, synak môj.
  • Ale nemal som tam čo robiť, – vravel Jano, – tak som sa poberal naspäť na zem.
  • Ej, veď ti ja to verím, synak môj.

Potom Jano rozprával ďalej:

  • Ale som z toho neba raz nevedel, ako dolu zísť. Povrazov tam nebolo, nuž som si nasúkal žinku z otrúb, a tak som sa spúšťal dolu.
  • Ej, to môže byť pravda, synku, – prikývol pán na Janovu reč.
  • Ale tá žinka mi nedošla po samú zem. Nuž čože som mal robiť? Dobre lebo nebárs, zoskočil som tristo siah nad zemou a po uši som vhupol do blata, – rozkladal Jano.

A pán povedal len toľko:

  • Aj to môže byť, synku.
  • Potom som tam kričal, lebo som sa nijako nevedel vyškriabať. Napokon prišiel jeden pastier svíň a ten ma vytiahol. A keby ste vedeli, pán môj, kto to bol!

Zvedavý pán čaká, čo Jano povie.

  • To bol váš otec, – vyhŕkol Jano.

Pán sa nahneval a skríkol:

  • Ej, ty cigániš, ty huncút!
  • Cigánim? – spýtal sa Jano a vtom už uchytil milé dukáty aj s taniermi a poďho vnohy!

Pán sa veru aj hneval, ale čože mal robiť?

A Jano od tých čias neslúžil viac, ale si pekne gazdoval a gazduje hádam aj podnes.


pridané: 6. december 2004, zdroj: http://rozpravky.wz.cz/…ky/index.php?…