Austrálska rozprávka

Hadí jed

Za dávnych čias, keď zem bola ešte mladá, panovali medzi zvieratami inakšie poriadky ako dnes. V tých časoch Ujubuluj, čierny had, nemal jed, ale Mangungali, veľký iguana, ho mal. Vraví sa, že Mangungali bol vtedy väčší ako teraz a bol postrachom všetkých ľudí. Kdekoľvek a kedykoľvek sa mu zachcelo, uštipol človeka a usmrtil ho. Všade sa ho báli.

Zvieratá to napokon veľmi nahnevalo, nuž sa všetky zvieracie rody zišli k jazeru snemovať. Radili sa, čo urobiť, aby iguana prestal kántriť ľudí. Veľa sa hovorilo; jedni radili to, druhí ono, ale nikto nevymyslel spôsob, ako zachrániť bratský rod ľudí pred Mangungalim.

Už sa začali rozchádzať, keď ta prišiel Ujubuluj, čierny had, a pýtal sa, o čom bola reč.

Dinevan, emu, povedal, že iguana je neľútostný k ľuďom a hrozí nebezpečenstvo, že vyhynú, ak mu v tom nezabránia.

Bóra, kenguru, povedal: – Aj keby sme sa s ním pustili zápasiť, usmrtil by nás jedom, ktorý nosí v skrytom mechúriku. Hoci nechceme, aby ľudí, našich príbuzných, vyhubil, nevieme, ako Mangungaliho zneškodniť.

Ujubuluj, čierny had, povedal: – Ja zachránim ľudí pred Mangungalim.

Opýtali sa ho: – Ako to urobíš?

A on odpovedal: – To je moje tajomstvo. No ešte pred zajtrajším západom slnka odoberiem Mangungalimu jedovatý mechúrik.

Vypočuli ho a riekli: – Ešte pred západom slnka umrieš od Mangungaliho jedu. Každý zomrie, ktokoľvek s ním zápasí.

  • Hovoril som niečo o zápasení? – odvetil čierny had. – Či nemožno dosiahnuť víťazstvo inak, iba bojom? Nech zomrú bojovníci. Ja nebudem bojovať, ostanem nažive a k tomu dostanem mechúrik s jedom. Nebojím sa Mangungaliho.

Ujubuluj, čierny had, odišiel zo snemu a rozmýšľal, ako zvíťaziť nad iguanom. Vedel, že musí byť obratný a prefíkaný, lebo iguana je väčší a mocnejší, lepšie počuje, aj sa rýchlejšie pohybuje, a k tomu má mechúrik s jedom.

Čierny had sa rozhodol, že bude čakať, kým sa iguana nenasýti.

Odišiel teda k Mangungaliho domu, tam si ľahol a spal. Ráno, keď vyšlo slnko, čierny had čakal, pokým iguana nevyjde, a potom ho v bezpečnej vzdialenosti nasledoval. Videl, ako napadol troch ľudí a smrteľne ich uštipol. Hľadel naň, kým svoje obete nezjedol. Potom sa iguana pobral do svojho domu. Veľmi sa najedol, nuž ospanlivý ľahol si a zaspal.

  • Teraz nastala moja chvíľa, – povedal si Ujubuluj a potichu sa plazil bližšie. Zodvihol palicu, že Mangungaliho udrie, ale potom zaváhal a pomyslel si: „Najprv sa musím dozvedieť, kde opatruje mechúrik s jedom a čo s ním robí. Keby som ho mal ja, bol by som najmocnejší a najstrašnejší tvor na celom svete.“

Tak čierny had čakal a iguanu neudrel. Mangungali spal veľmi dlho. Keď sa konečne zobudil, zdvihol sa a uvidel Ujubuluja. Vyrútil sa naň, ale čierny had skríkol: – Počkaj! Ak ma zabiješ, nedozvieš sa, čo som ti prišiel oznámiť. Sprisahali sa proti tebe!

  • Nebojím sa nijakého sprisahania, – povedal iguana. – Čo zmôžu tvory proti mne? Či som neusmrtil toľko ľudí, že sa ma boja? A či sa ma neboja aj zvieratá?
  • Keď spoznáš ich plány, nemusíš sa ich báť, – odvetil čierny had. – Ale ak nevieš, čo zamýšľajú, hrozí ti nebezpečenstvo.
  • Teda mi to povedz, – riekol Mangungali.
  • Chcel som, – odpovedal Ujubuluj, – ale ty si ma chcel zabiť, hoci som ti neublížil. Prečo by som ti to teda hovoril, aby som ti zachránil život?

Iguana riekol: – Povedz mi o sprisahaní a ja ti darujem život. Ani tvojmu plemenu nikdy neublížim.

  • Teraz sľubuješ, – povedal čierny had, – ale ako môžem veriť, že svoje slovo dodržíš?
  • Žiadaj, čo chceš, a ja ťa o tom presvedčím, – riekol iguana.
  • Dobre. Kým ti porozprávam o sprisahaní, daj mi do opatery mechúrik s jedom. Len tak sa budem cítiť bezpečný. Rozpoviem ti, čo hovorili zvieratá pri jazere na sneme všetkých rodov, keď vymýšľali, ako ťa zničiť.
  • Priveľa chceš. Žiadaj si inú vec, – povedal iguana.
  • Vidíš, taký si ty, – povedal čierny had. – Ja som ti prišiel zachrániť život, a ty si sa pýtal, aký dôkaz bezpečnosti si žiadam, kým budem rozprávať. Žiadal som jed, a to si odmietol. Nechaj si ho teda a ja si takisto ponechám svoje tajomstvo.

A pohol sa, akoby chcel odísť. Ale iguana zavolal: – Počkaj chvíľu! Daj inú podmienku.

  • Nie. Len tak sa budem cítiť bezpečný.

Nakoniec iguana vybral mechúrik z úst, položil ho na zem vedľa seba a riekol: – Tu je, ale sa ho nedotýkaj. Usmrtil by ťa.

  • Nebojím sa ho, vlož mi ho do ruky, – povedal čierny had.
  • Ináč odídem.
  • Nechoď preč! Tu je, – povedal iguana a podal mechúrik s jedom čiernemu hadovi. – Teraz mi povedz o sprisahaní.
  • Zvieracie rody rozhodli takto, – povedal čierny had a vložil si mechúrik s jedom do vlastných úst, – jeden z nás ti má odobrať jed a tak ťa pozbaviť zhubnej sily. Ja sám som sa zaprisahal, že to vykonám dnes, a to prv, ako zapadne slnce. Nemohol som to urobiť silou, lebo ty si mocnejší, preto som si vymyslel lesť a tak som dostal jed. Teraz to idem oznámiť všetkým zvieracím rodom.

Kým si Mangungali uvedomil, čo sa stalo, Ujubuluj odišiel. Mangungali ho začal prenasledovať, ale veľa zjedol, preto bol ťažký a nemohol dohoniť čierneho hada.

Ujubuluj prišiel k jazeru, kde ho už čakali rody emu, kenguru a ostatné. Rozpovedal im, čo vykonal. Zvieratá ho pochválili a povedali: – Teraz nám odovzdaj mechúrik s jedom, aby sme ho mohli zničiť.

Ale čierny had odpovedal: – Prečo by som vám ho dával? Ja som ho vzal, preto si ho nechám.

Ony riekli: – Ak nám ho nedáš, nikdy nebudeš môcť vojsť do našich príbytkov.

Ujubuluj odpovedal: – Vojdem do vašich príbytkov, kedy sa mi zachce.

  • Potom ťa zabijeme, – riekli. – Nie si veľký a hrozný ako Mangungali.
  • Zabudli ste na jed, – odvetil im. – Teraz ho mám ja. Každý, kto mi nedá pokoj, zomrie.

Vtedy si zvieratá uvedomili, že vraví pravdu a nepokúšali sa ho zadržať.

Od toho dňa má Ujubuluj, čierny had, mechúrik s jedom a jeho uštipnutie prináša smrť. A od tých čias je iguana Mangungali bez jedu a prestal byť postrachom krajiny. Jeho uštipnutie už nemôže ľuďom ublížiť.

Teraz sa ľudia vyhýbajú čiernemu hadovi, a nie iguanovi.

Mangungali sa však nikdy nezriekne nádeje, že znovu získa jed, a kedykoľvek sa stretne s Ujubulujom, zápasí s ním. Čierny had má jed, no nemôže ním iguanu usmrtiť, lebo Mangungali je veľký čarodejník a pozná tajomstvo protijedu. Keď ho čierny had uštipne, doplazí sa k istej zelinke, zje ju a tak jed stratí účinok. Toto tajomstvo pozná len rod iguanov.


pridané: 6. marec 2004, zdroj: http://rozpravky.wz.cz/…ky/index.php?…