Filipínska rozprávka

Ako si korytnačka a opica rozdelili strom

Raz sa korytnačka opaľovala, odrazu zazrela, ako k nej dolu riekou čosi pláva. Keď to priplávalo bližšie, zistila, že je to banánovník. Skočila do vody, priplávala k stromu a privliekla ho k brehu. Ale nevládala ho vyniesť na breh, preto šla hľadať pomoc.

  • Našla opicu a priviedla ju, aby si pozrela korisť.
  • Tu je banánovník, čo som zachránila z rieky, – povedala korytnačka. – Pomôž mi ho odniesť domov, zasadím si ho.

Ale opica myslela najskôr na seba a povedala: – Za pomoc chcem polovicu stromu.

Korytnačka odpovedala: – Keď mi pomôžeš, rozdelím sa s tebou.

Opica a korytnačka teda spoločne dotiahli strom ku korytnačkinej záhrade. – Teraz vykopeme jamu a strom zasadíme, – navrhla korytnačka.

Ale opica sa priečila: – Och, nie. Povedali sme, že sa rozdelíme.

  • To je pravda, – odvetila korytnačka. – Zasadíme strom, a keď zarodí banány, každá si vezme polovicu.
  • To nie, tak sa deliť nebudeme, – odporovala opica. – Rozdeľme sa hneď. Ty si vezmi pol stromu a ja si vezmem pol stromu.
  • Tak sa deliť nedá, – odpovedala korytnačka.
  • Ale ja chcem svoju čiastku hneď, – nástojila opica.

Korytnačka neochotne rozsekla strom napoly.

Opica pozrela na hornú polovicu stromu so zeleným lístím, a keďže sa jej pozdalo, že je to lepšia časť, povedala: – Horná polovica je moja.

Vzala si teda polovicu stromu so zeleným lístím do svojej záhrady a zasadila ju. Korytnačka zasadila svoju čiastku s koreňmi a hlinu udupala.

Opici čoskoro zelená polovica stromu uvädla a vyhynula. Korytnačkina polovica však vyhnala nové listy a po čase zarodila banány.

Keď banány dozreli, korytnačka ich chcela pooberať, ale nemohla vyliezť hore. Znova priviedla opicu a prosila ju, aby vyliezla na strom a pozhadzovala banány na zem. – Za námahu ti dám niekoľko banánov, – odpovedala.

Opica vyliezla hore. Sadla si navrch stromu a spokojne sa začala napchávať. Korytnačka stála a čakala, ale opica banány nezhadzovala. Sedela a jedla.

  • Zhoď mi niekoľko, chytím ich, – povedala korytnačka.
  • Nikdy, – odpovedala opica. – Oklamala si ma, dala si mi horšiu časť stromu. Teraz budem jesť.
  • Zhoď mi zopár, – prosila korytnačka.
  • Tu sú šupky, – riekla opica a hádzala na zem šupky z banánov.

Teraz sa už korytnačka nazlostila.

Odišla, nazbierala tŕňov a pichliačov z kríkov a porozsýpala ich okolo stromu. Potom sa skryla. Keď opica zjedla posledný banán, zoskočila a dopadla na tŕne. Od bolesti sa metala, skákala sem i tam a vrešťala ako pominutá. Bolesť neprestávala, lebo kdekoľvek stúpila, všade sa jej do nôh zabodávali nové a nové pichliače.

Korytnačka sa na všetko dívala a nakoniec sa nemohla zdržať smiechu. Keď ju opica začula, rozbehla sa k nej, chytila ju a prevrhla na chrbát. Korytnačka sa nemohla ani pohnúť.

Opica potom zvolala: – Konečne ťa potrescem za tvoju zlomyseľnosť. Mám ťa zmlátiť palicou? Alebo ťa mám hodiť do mažiara a roztĺcť na múku? Či ťa mám zhodiť z kopca? A pospomínala veľa iných podobných trestov.

Napokon korytnačka povedala: – Keď ma tak veľmi chceš potrestať, prosím ťa, zhoď ma z kopca, alebo ma roztlč v mažiari, alebo rozmláť palicou. Potrestaj ma hocijako, len ma nehoď do vody.

Keď to opica počula, zaradovala sa.

  • Aha! – zvolala, – do vody! Že som na to prv neprišla!

Zmárnim ťa vo vode!

Chytila teda korytnačku, priniesla ju k rieke a hodila do najväčšej hlbočiny. Voda sa rozšpľachla a korytnačka zmizla.

Opica sa však dlho netešila, lebo korytnačka po chvíli vyplávala na hladinu a vystrčila hlavu.

  • Ďakujem ti, priateľka, – povedala opici, – ďakujem ti za službu! Ty nevieš, že voda je mojím domovom?

pridané: 6. marec 2004, zdroj: http://rozpravky.wz.cz/…ky/index.php?…